Milanov denník?

Už len dva dni a sú tu prázdniny!
Tak toto som si pomyslel dnes ráno a dostavil sa krásny pocit v žalúdku. Ešte minulý piatok som na takéto duchapovznášajúce myšlienky nemal čas, ale ... KONEČNE! Sú tu (skoro :-) a to znamená, že sa nemusím báť matematiky, elektrotechniky a množstva otravných profesorov (ktorých som väčšinu roka aj tak nevnímal).
No povedzte, komu by už nezačínalo šibať po deviatich mesiacoch neustáleho teroru :-) profákov? Preto sa teším na nadchádzajúce dva mesiace ako nikdy predtým. Veď už nie som na základke a stredná, aj keď len prvý ročník, nie je prechádzka ružovou záhradou a tobôž nie, keď vás matikárka straší komplexnými číslami, logaritmami, a exponenciálnymi rovnicami, ktoré vás vôbec, ale vôbec nezaujímajú (aspoň zatiaľ, pred dvoma rokmi cez prázdniny som sa z nudy naučil celú ôsmackú chémiu... čo už?).
A preto, drahé naše prázdniny, vydarte sa a dajte, aby sme celkom neosprosteli, veď niečo si fakt pamätať musíme...